Stanú sa z džihádistov stranícki harcovníci?
Práca českého autora pomáha zorientovať sa v zdrojoch a podobách islamizmu.
Autor: Ľubomír Jaško
Rubrika: KNIHA TÝŽDŇA - FÓRUM
rozklikněte pro zvětšení - full text níže
Misia v dobe post-pravdy
Dôvodov na povrchnú averziu vo vzťahu k vyznavačom islamu je požehnane. Po skúsenostiach s novými formami terorizmu a popri krachujúcom sne o multikultúrnom spolužití mnohých vábi použitie jasnej nálepky, ktorá má ukázať rozhodnosť a opatrnosť.
Vedci typu Čejka sú v tomto kontexte výnimočne dôležití. Český politológ sa vďaka študijným pobytom vynikajúco orientuje v blízkovýchodnom prostredí. Celú akademickú kariéru študuje judaizmus, izraelsko-palestínsky konflikt a islam.
Vie o svojej misii: v dobe post-pravdy sa usilovať o to, aby sa verejnosť neutopila v záplave pochybných informácií a predsudkov.
Predsudkom sa v Čechách (na Slovensku je to podobné) darí. Aj napriek tomu (alebo práve preto?), že v krajine chýba moslimská populácia. Pri absencii vážnejších bezpečnostných hrozieb sa na protiislamskej vlne vezú novinári aj politici na čele so súčasným českým prezidentom.
Nášmu stredoeurópskemu svetu chýba dotyk s cudzími kultúrami sprostredkovaný koloniálnymi skúsenosťami. Počas vojny a po nej boli naše krajiny etnicky vyčistené. Ďalšie možnosti kultúrneho dialógu zmazal totalitný režim.
Inou prekážkou pochopenia sú falošné, v hlavách zakódované analógie s kresťanstvom, resp. rímskym katolicizmom. Islam inštitút hierarchickej cirkvi nepozná, je decentralizovaný a od roku 1924 nemá ani žiadneho legitímneho chalífu.
Hádka o pojme
Na obhajobu bežného človeka treba priznať, že pojem islamizmus nie je zrejmý a používaný v rovnakom význame ani v odbornej obci.
Islamizmus je umelý pojmový konštrukt, ktorý vznikol na Západe. Začal sa používať vo vedných odboroch so záujmom o politiku, kultúru a náboženstvo Blízkeho východu.
V začiatkoch používania pojmu (v anglických a francúzskych textoch) bol islamista naozaj synonymom pre vyznávača moslimského náboženstva.
Na označenie islamských politických hnutí sa začal používať vo Francúzsku len pred niekoľkými desaťročiami. V anglofónnom svete má pojem bližšie k mediálnemu využívaniu islamizmu - ide teda o iný výraz pre islamský fundamentalizmus a radikalizmus. Takto možno politické a ideologické trendy odlíšiť od islamu ako náboženstva.
Autori sa postupne zhodli na hlavných znakoch. Islamizmus sa snaží, aby spoločenská morálka bola riadená islamskými hodnotami. Politika má rešpektovať islam a islamské právo hralo ústrednú úlohu vo verejnom živote. Zjednodušene ide o akciu, obnovu islamu v celej šírke a návrat k jeho zdrojom.
Genéza islamizmu
Aj s genézou islamizmu je to ošemetné. Hoci ide o relatívne novodobú záležitosť, nedá sa oddeliť od historických začiatkov samotného islamu.
V jednotlivých kapitolách príbehu islamizmu je Čejka najpoučnejší. Islam sa zjavuje v neočakávanej pluralite.
Prvým dynamickým pokusom o návrat k autentickým hodnotám islamu bol salafizmus. Dá sa chápať širšie ako hnutie vznikajúce hlboko pred modernou politikou alebo ako modernistický myšlienkový prúd z 2. polovice 19. storočia. Novinári sa týmto kontextom veľmi netrápia, a píšu o salafizme ako o analógii radikalizmu či terorizmu.
Netreba zabúdať ani na radikálne reformný wahhábizmus Muhammada ibn Abd al-Wahhába. V spojení s beduínskym emírom vyskúšal efektívne prepojenie náboženského zápalu s vojenskou zdatnosťou. Západ sa toto hnutie chvíľu snažil pochopiť na príklade kresťanskej reformácie.
Wahhábizmus je stále v hre v Saudskej Arábii. V 80. rokoch spoločne s Američanmi a Pakistánom podporovala zradikalizovaných wahhábistov vrátane Usámu bin Ládina.
Čejka upozorňuje na západný kolonializmus, ktorý sa stal dôležitým impulzom pre politizáciu islamu. Charizmatickí moslimskí vodcovia využili náboženskú rétoriku na mobilizáciu proti západnému prenikaniu.
Inou zaujímavou kapitolou z genézy islamizmu sú skupiny protiruského odboja na Kaukaze a ďalšie odbojové hnutia v Líbyi, Alžírsku, Sudáne a Pakistane.
Moslimské bratstvo a jeho radikálni bratia
Stredobodom Čejkovho záujmu je egyptské Moslimské bratstvo. Považuje ho za najarchetypálnejšie islamistické hnutie vôbec. Nakoniec aj palestínsky Hamás a tuniská strana Enahda patria do okruhu jeho spriaznených odnoží.
Islamizmus v druhej polovici 20. storočia bol reakciou na pokles popularity sekulárnych nacionalistov. V mnohých blízkovýchodných krajinách nasledoval náboženský revival. Do popredia vystúpili skupiny, ktoré sa neštítili antisystémových a teroristických metód.
Politické islamistické platformy chceli suverénne vlády byrokratického štátu nahradiť vládou božou. Namiesto sociálnych rozdielov hlásali rovnosť.
Príbeh Moslimského bratstva naštartovaný v roku 1928 egyptským učiteľom z delty Nílu Hasanom al-Banná nie je priamočiary. Bratstvo sympatizovalo s moslimskou mystikou, ale bolo inšpirované aj niektorými aspektmi modernity. Zdôrazňovalo vzdelávanie i charitu.
Do budovania ozbrojeného krídla sa organizácia pustila počas druhej svetovej vojny, vtedy jej aktivity boli úradne zakazované. Podporu egyptského kráľa Bratstvo po vojne získalo aj vďaka protikomunistickým postojom.
Úplne iné postavenie malo Bratstvo počas Násirovho režimu. “Minister zahraničia” Moslimského bratstva sa dokonca stretol s americkým prezidentom.
Ideologický a teoretický základ politike Bratstva položil Sajjid Qutb, dlhodobo najvplyvnejší člen organizácie. Vo väzení napísal Míľniky na ceste, kniiha predsdtavuje najkultivovanejšie podaný akčný program radikálneho islamizmu.
Po Mubarakovi a tzv. arabskej jari sa regionálne mocnosti spojili do dvoch blokov, popri nich tretí - turecko-katarský - poskytol Moslimskému bratstvu azyl. Dnes žije okolo 1500 egyptských členov Bratstva v exilu v istanbulskej časti Yenibosna.
Turbulentný vývoj Moslimského bratstva presne ukazuje, aký je islamizmus komplexný a dynamický fenomén. Islamistické koncepcie sa môžu vyvíjať, prelínať sa a vzájomne si konkurovať.
Vyhliadky
Záverečný Čejkov prehľad islamistických projektov je encyklopedicky dôsledný. Kto sa chce zorientovať v dnešnom Turecku alebo pochopiť situáciu v Pakistáne, Iráne či Libanone, nenájde v našom jazykovom okruhu lepšiu príručku. Rovnako precízny je pohľad na Tállibán, Al-Káidu a Islamský štát.
Je dobré si všimnúť, že okrem radikálneho islamizmu existuje aj umiernený, ktorý je prítomný ako agenda politických strán v Maroku, Kuvajte, Malajzii a Indonézii. Okrem umiernenosti je jeho najvýraznejšou črtou pragmatizmus.
Ďalším možným vývojom je post-islamizmus. Síce je moslimský a nechce byť sekulárny, ale počíta s pluralitou a kompromismi. Náboženské pravdy sú viac individuálne ako univerzálne pre celý svet.
Problémom debát o islamizme je, že všetko je prehlušené príbehmi džihádistického teroru.
Vec je (našťastie) zložitejšia. Zložité sú aj vyhliadky do budúcnosti. Konflikty na Blízkom východe môžu ešte viac povzbudiť radikálny islamizmus.
Nemožno však vylúčiť ani koniec islamizmu, ktorý sa prerodí na politické strany podobné konzervatívnym stranám v západnej demokracii.
Práca rozhľadeného českého autora ukazuje, že teórie o prirodzenom dozrievaní jedného svetového náboženstva nie sú jednoznačné. Islamizmus si píše vlastný príbeh, ktorý nemá až tak veľa spoločného s tým, čo si začne myslieť o svete jednoduchý zbožný moslim.
Dôvodov na povrchnú averziu vo vzťahu k vyznavačom islamu je požehnane. Po skúsenostiach s novými formami terorizmu a popri krachujúcom sne o multikultúrnom spolužití mnohých vábi použitie jasnej nálepky, ktorá má ukázať rozhodnosť a opatrnosť.
Vedci typu Čejka sú v tomto kontexte výnimočne dôležití. Český politológ sa vďaka študijným pobytom vynikajúco orientuje v blízkovýchodnom prostredí. Celú akademickú kariéru študuje judaizmus, izraelsko-palestínsky konflikt a islam.
Vie o svojej misii: v dobe post-pravdy sa usilovať o to, aby sa verejnosť neutopila v záplave pochybných informácií a predsudkov.
Predsudkom sa v Čechách (na Slovensku je to podobné) darí. Aj napriek tomu (alebo práve preto?), že v krajine chýba moslimská populácia. Pri absencii vážnejších bezpečnostných hrozieb sa na protiislamskej vlne vezú novinári aj politici na čele so súčasným českým prezidentom.
Nášmu stredoeurópskemu svetu chýba dotyk s cudzími kultúrami sprostredkovaný koloniálnymi skúsenosťami. Počas vojny a po nej boli naše krajiny etnicky vyčistené. Ďalšie možnosti kultúrneho dialógu zmazal totalitný režim.
Inou prekážkou pochopenia sú falošné, v hlavách zakódované analógie s kresťanstvom, resp. rímskym katolicizmom. Islam inštitút hierarchickej cirkvi nepozná, je decentralizovaný a od roku 1924 nemá ani žiadneho legitímneho chalífu.
Hádka o pojme
Na obhajobu bežného človeka treba priznať, že pojem islamizmus nie je zrejmý a používaný v rovnakom význame ani v odbornej obci.
Islamizmus je umelý pojmový konštrukt, ktorý vznikol na Západe. Začal sa používať vo vedných odboroch so záujmom o politiku, kultúru a náboženstvo Blízkeho východu.
V začiatkoch používania pojmu (v anglických a francúzskych textoch) bol islamista naozaj synonymom pre vyznávača moslimského náboženstva.
Na označenie islamských politických hnutí sa začal používať vo Francúzsku len pred niekoľkými desaťročiami. V anglofónnom svete má pojem bližšie k mediálnemu využívaniu islamizmu - ide teda o iný výraz pre islamský fundamentalizmus a radikalizmus. Takto možno politické a ideologické trendy odlíšiť od islamu ako náboženstva.
Autori sa postupne zhodli na hlavných znakoch. Islamizmus sa snaží, aby spoločenská morálka bola riadená islamskými hodnotami. Politika má rešpektovať islam a islamské právo hralo ústrednú úlohu vo verejnom živote. Zjednodušene ide o akciu, obnovu islamu v celej šírke a návrat k jeho zdrojom.
Genéza islamizmu
Aj s genézou islamizmu je to ošemetné. Hoci ide o relatívne novodobú záležitosť, nedá sa oddeliť od historických začiatkov samotného islamu.
V jednotlivých kapitolách príbehu islamizmu je Čejka najpoučnejší. Islam sa zjavuje v neočakávanej pluralite.
Prvým dynamickým pokusom o návrat k autentickým hodnotám islamu bol salafizmus. Dá sa chápať širšie ako hnutie vznikajúce hlboko pred modernou politikou alebo ako modernistický myšlienkový prúd z 2. polovice 19. storočia. Novinári sa týmto kontextom veľmi netrápia, a píšu o salafizme ako o analógii radikalizmu či terorizmu.
Netreba zabúdať ani na radikálne reformný wahhábizmus Muhammada ibn Abd al-Wahhába. V spojení s beduínskym emírom vyskúšal efektívne prepojenie náboženského zápalu s vojenskou zdatnosťou. Západ sa toto hnutie chvíľu snažil pochopiť na príklade kresťanskej reformácie.
Wahhábizmus je stále v hre v Saudskej Arábii. V 80. rokoch spoločne s Američanmi a Pakistánom podporovala zradikalizovaných wahhábistov vrátane Usámu bin Ládina.
Čejka upozorňuje na západný kolonializmus, ktorý sa stal dôležitým impulzom pre politizáciu islamu. Charizmatickí moslimskí vodcovia využili náboženskú rétoriku na mobilizáciu proti západnému prenikaniu.
Inou zaujímavou kapitolou z genézy islamizmu sú skupiny protiruského odboja na Kaukaze a ďalšie odbojové hnutia v Líbyi, Alžírsku, Sudáne a Pakistane.
Moslimské bratstvo a jeho radikálni bratia
Stredobodom Čejkovho záujmu je egyptské Moslimské bratstvo. Považuje ho za najarchetypálnejšie islamistické hnutie vôbec. Nakoniec aj palestínsky Hamás a tuniská strana Enahda patria do okruhu jeho spriaznených odnoží.
Islamizmus v druhej polovici 20. storočia bol reakciou na pokles popularity sekulárnych nacionalistov. V mnohých blízkovýchodných krajinách nasledoval náboženský revival. Do popredia vystúpili skupiny, ktoré sa neštítili antisystémových a teroristických metód.
Politické islamistické platformy chceli suverénne vlády byrokratického štátu nahradiť vládou božou. Namiesto sociálnych rozdielov hlásali rovnosť.
Príbeh Moslimského bratstva naštartovaný v roku 1928 egyptským učiteľom z delty Nílu Hasanom al-Banná nie je priamočiary. Bratstvo sympatizovalo s moslimskou mystikou, ale bolo inšpirované aj niektorými aspektmi modernity. Zdôrazňovalo vzdelávanie i charitu.
Do budovania ozbrojeného krídla sa organizácia pustila počas druhej svetovej vojny, vtedy jej aktivity boli úradne zakazované. Podporu egyptského kráľa Bratstvo po vojne získalo aj vďaka protikomunistickým postojom.
Úplne iné postavenie malo Bratstvo počas Násirovho režimu. “Minister zahraničia” Moslimského bratstva sa dokonca stretol s americkým prezidentom.
Ideologický a teoretický základ politike Bratstva položil Sajjid Qutb, dlhodobo najvplyvnejší člen organizácie. Vo väzení napísal Míľniky na ceste, kniiha predsdtavuje najkultivovanejšie podaný akčný program radikálneho islamizmu.
Po Mubarakovi a tzv. arabskej jari sa regionálne mocnosti spojili do dvoch blokov, popri nich tretí - turecko-katarský - poskytol Moslimskému bratstvu azyl. Dnes žije okolo 1500 egyptských členov Bratstva v exilu v istanbulskej časti Yenibosna.
Turbulentný vývoj Moslimského bratstva presne ukazuje, aký je islamizmus komplexný a dynamický fenomén. Islamistické koncepcie sa môžu vyvíjať, prelínať sa a vzájomne si konkurovať.
Vyhliadky
Záverečný Čejkov prehľad islamistických projektov je encyklopedicky dôsledný. Kto sa chce zorientovať v dnešnom Turecku alebo pochopiť situáciu v Pakistáne, Iráne či Libanone, nenájde v našom jazykovom okruhu lepšiu príručku. Rovnako precízny je pohľad na Tállibán, Al-Káidu a Islamský štát.
Je dobré si všimnúť, že okrem radikálneho islamizmu existuje aj umiernený, ktorý je prítomný ako agenda politických strán v Maroku, Kuvajte, Malajzii a Indonézii. Okrem umiernenosti je jeho najvýraznejšou črtou pragmatizmus.
Ďalším možným vývojom je post-islamizmus. Síce je moslimský a nechce byť sekulárny, ale počíta s pluralitou a kompromismi. Náboženské pravdy sú viac individuálne ako univerzálne pre celý svet.
Problémom debát o islamizme je, že všetko je prehlušené príbehmi džihádistického teroru.
Vec je (našťastie) zložitejšia. Zložité sú aj vyhliadky do budúcnosti. Konflikty na Blízkom východe môžu ešte viac povzbudiť radikálny islamizmus.
Nemožno však vylúčiť ani koniec islamizmu, ktorý sa prerodí na politické strany podobné konzervatívnym stranám v západnej demokracii.
Práca rozhľadeného českého autora ukazuje, že teórie o prirodzenom dozrievaní jedného svetového náboženstva nie sú jednoznačné. Islamizmus si píše vlastný príbeh, ktorý nemá až tak veľa spoločného s tým, čo si začne myslieť o svete jednoduchý zbožný moslim.
(vyšlo 4. 4. 2020)
