Vyšlo na stránkách týždeň.sk, 12. 6. 2019
izrael čakajú ďalšie predčasné parlamentné voľby. Prečo sa premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi nepodarilo vytvoriť stabilnú koaličnú vládu, aj keď jeho strana Likud získala v aprílových voľbách spolu so spojeneckými stranami väčšinu?
Bývalý izraelský minister obrany, radikálny nacionalista Avigdor Lieberman zo sekulárnej pravicovej strany Jisrael bejtejnu (Izrael, náš domov), napríklad nesúhlasí s vplyvom náboženských strán na politiku. Odmietol požiadavky ultraortodoxných strán a naďalej trvá na schválení nového zákona, podľa ktorého by museli povinnú vojenskú službu absolvovať aj ultraortodoxní židia (tzv. charedim).
Na tomto príklade vidíme spor sekulárnej pravice a náboženských strán v Izraeli, ktoré majú historicky bližšie k pravici, ktorá – na rozdiel od izraelskej ľavice – často využívala náboženské sentimenty vo svojej politike. A práve tento spor je logicky naviazaný aj na postoje Benjamina Netanjahua k týmto témam, keďže ako izraelský premiér potrebuje aj hlasy náboženských strán.
k zmareniu snáh o vytvorenie novej koaličnej vlády teda opäť prispel izraelský exminister Lieberman. Lenže už posledné voľby boli predčasné a vyhlásili ich práve pre spor okolo povinnej vojenskej služby ultraortodoxných židov. Prečo sa ho stále nepodarilo vyriešiť?
Izraelský stranícky či politický systém je veľmi fragmentovaný a zároveň je nastavený tak, že menšie strany často zohrávajú disproporčne významnejšie úlohy pri zostavovaní novej koalície.
Od ich postojov veľa závisí, a teda niekedy mávajú väčší vplyv na vznik vlády ako veľké strany. V tomto prípade sa Liebermanova strana stala pomyselným jazýčkom na váhach. Výsledkom sú ďalšie predčasné voľby.
prečo radšej nevznikla vláda národnej jednoty, ktorú by okrem Netanjahuovej strany Likud tvorila aj stredopravicová aliancia Modrá a biela Bennyho Ganca?
Prekážkou bola a stále je osoba premiéra Benjamina Netanjahua, voči ktorému sa centristická aliancia Modrá a biela ostro vymedzuje. Izraelský premiér a šéf Likudu odmieta odísť a nechce dopustiť, aby prezident Rueven Rivlin vybral na premiérsky post niekoho iného.
Preto bol vznik vlády národnej jednoty od začiatku nereálny. Nové voľby pritom takmer nikto nechce, sú totiž veľmi nákladnou záležitosťou. Aktuálna kríza v Izraeli je príznakom celkovej politickej krízy.
môže byť premiér Netanjahu časom hrozbou pre liberálnu demokraciu a právny štát v Izraeli? Posledné roky sa posunul ešte viac doprava a niektorí kritici mu vyčítajú, že začína mať autokratické mierne pripomínajúce Orbánov či Babišov štýl politiky.
Benjamin Netanjahu je tou hrozbou už dávno, ale samozrejme, za ním sú ešte oveľa nacionalistickejší či šovinistickejší politici. On sa podľa mňa posúva skôr k novodobému populizmu, ktorý v Izraeli absorbuje najmä pravicové postoje.
Netanjahua sledujem už takmer dvadsať rokov a aj vo svojej knihe z roku 2002 som ho kritizoval za to, že je v podstate nepriateľom izraelsko-palestínskeho mierového procesu a systematicky ho komplikuje. Nikdy sa tým ani veľmi netajil a je v tom veľmi konzistentný. Z právneho hľadiska jeho vláda dlhodobo pácha voči Palestínčanom viaceré nespravodlivosti.
Čo sa týka vnútornej politiky, tam zatiaľ princíp bŕzd a rovnováhy deľby moci funguje. Záruky stále existujú, ale aj tento systém môže postupne erodovať, napríklad dosadzovaním sudcov Najvyššieho súdu, ktorí by boli lojálnejší voči vláde.
izraelský generálny prokurátor Avichai Mandelblit ešte vo februári tohto roka oznámil, že plánuje obžalovať Benjamina Netanjahua zo spáchania podvodu, zneužitia právomocí či úplatkárstva vo viacerých korupčných kauzách. Premiér obvinenia odmieta. Koncom mája však v Tel Avive desaťtisíce ľudí protestovali proti snahe schváliť zákon, ktorý by Netanjahuovi zabezpečil imunitu. Môže dlhoročný šéf izraelskej vlády skončiť vo väzení?
O tom sa hovorí už veľmi dlho, no Benjamina Netanjahua prezývajú, že je ako z teflónu a zatiaľ úspešne odoláva všetkým týmto obvineniam či podozreniam, ktoré sú na prvý pohľad veľmi nebezpečné. Je reálne, že by ho napokon odsúdili a odstavili od moci, ale na druhú stranu, už veľakrát ukázal, že vie šikovne manévrovať. Zatiaľ to hrá dostratena, ale to sa môže zmeniť.
izrael sa viditeľne posunul doprava, tón v politike udávajú konzervatívci. Čo sa stalo s izraelskou ľavicou?
Už dlho čelí vážnej kríze, ktorá súvisí s oslabením samotného delenia na pravicu a ľavicu v Izraeli. Je to už veľmi dávno, čo mali v Izraeli dôležité slovo ľavicoví charizmatickí lídri ako Ben Gurion či Jicchak Rabin. Dnes tam ľavicovejší politici ich formátu nie sú.
A Benjamin Netanjahu je zas tiež veľmi skúsený, charizmatický politik, ktorý navyše zatiaľ nemá v tomto smere vážnejšieho konkurenta a navyše najlepšie uchopil opraty politického populizmu.
To je jedna z hlavných príčin jeho úspechu. Úpadok ľavice v Izraeli je aj otázkou personálnych kapacít, chýba tam zjednotiteľ, ktorý by sa dokázal postaviť Netanjahuovi a stanoviť taký program, ktorý by oslovil väčší počet voličov.
násilné demonštrácie, krvavé incidenty a útoky sú v pásme Gazy naďalej realitou. Prečo sa nedarí zastaviť konflikt alebo aspoň stupňovanie napätia?
Izraelský postoj k pásmu Gazy je odlišný ako v prípade pokojnejšieho Západného brehu. Jedným z dôsledkov prísnej izraelskej blokády, teda zákazov a reštrikcií, je veľmi zlá ekonomická situácia v pásme, ktorá zároveň posilňuje postavenie a moc radikálnych islamistických extrémistov.
Teroristické hnutie Hamas čerpá svoju silu nielen z útokov proti Izraelčanom. Legitimitu medzi Palestínčanmi v Gaze mu dodáva aj jeho civilné krídlo, ktoré nahrádza ochromený sociálny systém. Takto Hamas, niektorými krokmi v prospech občanov pásma, získava popularitu a stúpencov.
odkiaľ berú vodcovia Hamasu peniaze nielen na financovanie sociálnych služieb v pásme Gazy, ale aj na rakety, ktorými ostreľujú Izrael?
Hamas má peniaze z rôznych, oficiálnych i nelegálnych zdrojov, a časť z týchto financií používa aj na teroristické útoky. Vždy však prispieva aj na sociálne služby ľudí, pretože mu to formuje podporu.
Je to ako začarovaný kruh. Celkovo až 80 percent zdrojov Hamasu pochádza zo zahraničia, napríklad z Kataru, Jordánska, Iránu, Libanonu či Kuvajtu. Väčšinou sú to peniaze z islamských charít, ale aj z pašovania či darov od sympatizantov alebo ďalších radikálov, napríklad Hizballáh.
izrael sťažuje život obyvateľom v pásme Gazy aj tým, že napríklad obmedzuje ich oblasť rybolovu či pohyb cez hraničné priechody. Do akej miery je teda za utrpenie Palestínčanov zodpovedný Izrael?
Keď sa pozrieme na charakter toho konfliktu, a teraz nemyslím konflikt medzi Izraelom a arabským či moslimským svetom, ale mám na mysli izraelsko-palestínsky konflikt, tak vidíme, že je asymetrický. Hlavný podiel zodpovednosti vždy leží na strane silnejšieho hráča a tým je v tomto prípade Izrael.
To však nezbavuje viny hnutie Hamas a ani to neznamená, že Palestínčania sú iba obeťami neschopnými páchať útoky. Principiálne je to však asymetrický konflikt, v ktorom vždy veľa záleží od silnejšie aktéra. Izrael blokádou posilňuje chudobu v pásme Gazy, z čoho ďalej profitujú fundamentalisti. V tomto smere by sa malo niečo zmeniť.
čo si sľubujete od tzv. „deal of the century“ z pera amerického prezidenta? Aký význam má Trumpov mierový plán, keď je neprijateľný pre Palestínčanov?
Myslím si, že blízkovýchodný mierový plán Donalda Trumpa nič zásadné neprinesie. Keď sa pozrieme na politiku súčasného šéfa Bieleho domu vidíme, že nie je žiadnym ideológom, neokonzervatívcom či bigotným kresťanom.
On iba robí to, čo môže byť prospešné pre jeho zotrvanie pri moci. Snaží sa robiť teatrálne gestá, ale málokedy ide o systémové a pozitívne zmeny v zahraničnej politike. Napríklad jeho presun americkej ambasády do Jeruzalema či samotný fakt, že sa americký prezident stavia výrazne na stranu Izraelčanov, neprispievajú k mierovému riešeniu.
spojené štáty americké sú na strane Izraela aj v aktuálnom spore s Iránom. Hrozí ďalšia vojna v Perzskom zálive?
Z izraelskej opozície často zaznieva, že iránske nebezpečenstvo je niekedy zámerne zveličované a zneužívané Netanjahuom, ktorý upozorňovaním na hrozby z Iránu odpútava pozornosť od vlastných problémov a káuz. Samozrejme, že i súčasný režim v Iráne je plný potenciálne nebezpečných elementov, ale nemyslím si, že by vojna v Perzskom zálive niekomu vyhovovala.
Aj Donald Trump veľmi dobre vie, že vojna s Iránom by mu nepriniesla popularitu, preto sa snaží tlmiť volania po ráznejšom konaní voči Iráncom, ktoré počuť z úst poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona
Tázal se Matúš Dávid
Žádné komentáře:
Okomentovat